Informácie

Objavenie 3 000 rokov starého filištínskeho cintorína môže zmeniť históriu


Tím výskumníkov odhalil prvý známy cintorín Filištíncov v južnom Izraeli, ktorý môže odhaliť pôvod známych hebrejských biblických darebákov, ktorí tvorili jeden z kmeňov morských národov. Vďaka tomuto objavu sa konečne našlo veľa odpovedí týkajúcich sa týchto záhadných ľudí.

Cintorín bol skutočne objavený v roku 2013, ale archeológovia tajili ich objav tri roky, kým neboli dokončené všetky vykopávky. Dôkladné preskúmanie hrobov poskytuje ďalšiu podporu názoru, že Filištínci pochádzajú z oblasti Egejského mora. Navyše mali veľmi tesné vzťahy s Feničanmi.

Mapa Egejského mora (CC BY-SA 3.0)

Pôsobivý objav je najdôležitejším nálezom v histórii výskumu spojeného s Filištíncami. Ako povedal Lawrence E. Stager, emeritný profesor izraelskej archeológie na Harvardskej univerzite:

"Deväťdesiatdeväť percent kapitol a článkov o filištínskych pohrebných zvykoch by sa malo zrevidovať alebo ignorovať, keď máme prvý a jediný filištínsky cintorín."

Podľa National Geographic bol objav veľkého cintorína vykonaný mimo hradieb starovekého mesta Filištíncov - Tel Aškelon. Bola to najdôležitejšia a prosperujúca filištínska osada a prístav medzi 12 th a 7 th storočia pred naším letopočtom. Po tridsiatich rokoch vykopávok sú vedci pod vedením Lawrenca E. Stagera, ktorý od roku 1985 viedol expedíciu Leona Levyho do Aškelonu, konečne schopní zodpovedať niektoré otázky súvisiace s Filištíncami.

Vykopávka prebieha v izraelskom Aškelone

Cintorín, ktorý sa datuje medzi 11 th a 8 th storočia pred naším letopočtom, obsahuje pozostatky viac ako 211 ľudí. Hlavnou výhodou cintorína je, že odhalil nielen jedného alebo dvoch jednotlivcov, ale celú populáciu a pozostatky ľudí rôzneho pohlavia a veku. Hroby neboli vydrancované a zostali nerušené po tisícročia, preto obsahujú informácie, ktoré vrhajú nové svetlo na pôvod Filištíncov. Neexistuje žiadny dôkaz o akejkoľvek traume kostí, čo naznačuje, že títo ľudia zomreli z prirodzených dôvodov, nie z vojny alebo iného druhu násilia.

Vďaka tomuto objavu sa vedci navyše môžu dozvedieť o životnom štýle a pohrebných rituáloch týchto záhadných ľudí. Zdá sa, že Filištínci sa veľmi líšili od Kanaáncov a horalov na východe. Pohrebiská boli tiež nejako odlišné od tých, ktoré patria iným kmeňom Blízkeho východu. Vedci objavili asi 150 spopolnených ľudí pochovaných v oválnych jamách. Štyri z nich boli uložené v hroboch hrobových komôr. Podobné postupy možno pozorovať v egejských kultúrach. Okrem 150 jednotlivých hrobových hrobov bolo objavených šesť hrobových komôr s viacerými telami.

V Aškelone je vyhĺbený detský pohreb. Tých pár detí a kojencov pochovaných na cintoríne bolo pochovaných s prikrývkou alebo „dekou“ z rozbitej keramiky. FOTOGRAFIA MELISSA AJA PRE EXPEDÍCIU LEON LEVY NA ASHKELON

Vnútri hrobiek sa nachádzalo mnoho typických pohrebných predmetov, vrátane: džbánov, misiek, nádob na uskladnenie, hrotov oštepov, hrotov šípov, dvoch fliaš parfumov a niekoľkých prípadov šperkov. Najnovšia keramika pochádza zo 7 th storočia pred naším letopočtom, čo naznačuje, že v tomto období boli pohrebné komory zatvorené. Bližšie informácie môžu priniesť budúce vyšetrenia s využitím testov DNA.

Filištínci sú jedným z tajomných kmeňov '' Morských národov ''. Po mnoho storočí sa nevedelo, odkiaľ pochádzajú. Ako napísala Alicia McDermott zo spoločnosti Ancient Origins 22. septembra 2015:

'' Morské národy boli skupinou kmeňov, ktoré povstali a bojovali proti starovekým stredomorským komunitám v rokoch 1276-1178 pred n. L. V tom čase ich nazývali obete ich bariér: Sherden, Sheklesh, Lukka, Tursha, Peleset a Akawasha. Nedostatok konkrétnych dôkazov zanechal v histórii archeológov silnú diskusiu o histórii morských národov. Vedci sa domnievajú, že identita bojovníkov Morských národov je pravdepodobne Etruscan/Trójan, Talian, Filištínčan, Mycenaen alebo dokonca Minoan.

Sprievod filistínskych zajatcov v Medinet-habu

Nová štúdia sa zameriava na jedného z týchto údajných morských národov - Filištíncov. Pôvod toho, odkiaľ pochádzajú, je tiež dlhodobou otázkou pre archeológov. Predchádzajúci predpoklad bol, že koniec koncov, „morskí“ ľudia, musia pochádzať z miesta blízko vody. Nový objav je v rozpore s touto predtým držanou myšlienkou. Tel Tayinat/Tell Tayinat (staroveká Kunulua), Turecko bolo v minulosti považované za iba jedno z mnohých miest, na ktoré zaútočili Filištínci, avšak nový výskum naznačuje, že namiesto toho môžu mať pôvod v tomto mieste. Predtým sa bežne verilo, že Filištínci pochádzajú pôvodne z Egejského alebo Cyperského regiónu.

Ak je táto nová správa o filištínskej „základni“ ako vzdialenom mieste v juhovýchodnom Turecku skutočne pravdivá, potom by to ukázalo, že Filištínci boli prítomní, keď sa mnohé veľké civilizácie zrútili a boli nejakým spôsobom oslobodené od podobného osudu. "


Palác z doby kráľa Šalamúna nájdený v biblickom Gezeri

Monumentálne 3000 rokov staré ruiny a filištínska keramika podporujú biblické príbehy o Gezerovom vzostupe a páde k žiarlivému faraónovi.

Letecký pohľad na palácovú budovu nájdenú v starovekom Gezeri, ktorú archeológovia predbežne datovali do čias kráľa Šalamúna. Tel Gezer Excavation Project, Steven M. Ortiz

V kráľovskom meste Gezer bola objavená palácová budova z čias kráľa Šalamúna spred 3000 rokov, neexistuje však žiadny dôkaz o tom, ktorý z izraelských kráľov tam žil.


Wesleyan Group pomáha objaviť prvý filištínsky cintorín

Odborná asistentka Kate Birneyová (na obrázku v popredí s modrou košeľou a pálenou čiapkou) a Joy Feinbergová#821719 (na fotografii vzadu s tričkom s dlhým rukávom) pracujú na odhalení kostlivcov a artefaktov pochovaných na filištínskom cintoríne.

Dvaja wesleyanskí študenti, jeden čerstvý absolvent a člen fakulty prispeli k prevratnému objavu prvého filištínskeho cintorína, ktorý je korunou úspechu viac ako 30 rokov vykopávok v izraelskom Aškelone. Archeológovia a vedci dlho hľadali pôvod Filištíncov a objavenie cintorína sa chystá ponúknuť kľúč k tomuto tajomstvu. Nálezy z cintorína z 11. - 8. storočia pred n. L. Môžu dobre podporiť tvrdenie - dlho odvodené a zaznamenané v Biblii -, že Filištínci boli migranti na brehy starovekého Izraela, ktorí prišli z krajín na Západ okolo 12. storočia Pred n. L.

Kate Birney, odborná asistentka klasických štúdií, odborná asistentka archeológie, odborná asistentka dejín umenia, je asistentkou riaditeľa Expedície Leon Levyho do Aškelonu a od roku 2011 prináša na miesto wesleyanských študentov, aby sa zúčastnili výskumu a vykopávok. 3 000 rokov staré miesto nachádzajúce sa v južnom okrese Izraela na pobreží Stredozemného mora ponúka vodítka k spôsobu života Filištíncov. O ich pôvode je málo známe.

Sarah McCully 󈧔 pracuje pre Expedíciu Leon Levy v Aškelone tri roky.

Toto leto pracovali Joy Feinberg 󈧗, Jaimie Marvin ’19 a Sarah McCully 󈧔 na filištínskom cintoríne. McCully ‘16, ktorý prišiel do Ashkelonu s Birney pred rokmi, je teraz zamestnancom expedície Leon Levy. Okrem toho Sam Ingbar 󈧔, Hannah Thompson 󈧕, Maria Ma 󈧕 a Sabrina Rueber 󈧖 sú v lete aj v Ashkelone, kde pracujú na vykopávkach obchodníkov zo 7. storočia a štvrti#8217.

„Nie je možné si predstaviť prácu s telami starými viac ako 2 000 rokov a sú to ľudia, ktorí žili a žili a mali rodiny,“ povedal Feinberg. “ Teraz sa od nich môžeme učiť a pozrieť sa na moment histórie, ktorý ešte nikto nevidel, a je to úplne neuveriteľné. ”

Vykopávky na mieste novoobjaveného filištínskeho cintorína, najmä v oblastiach, kde boli pohrebiská nerušené (v staroveku neboli opätovne použité ani vyrabované), umožňujú archeológom a učencom začať vytvárať obraz typického hrobového tovaru pochovaného s Filištíncami. Väčšinu hrobového tovaru tvoria ozdobené džbány naplnené parfumovaným olejom, skladovacie nádoby a malé misky. Niekoľko osôb našlo náramky a náušnice a k niektorým boli priložené zbrane, ale väčšina osôb nebola pochovaná s osobnými predmetmi, uviedla Birneyová.

Filištínci pochovávali svojich mŕtvych predovšetkým v jamách, ktoré boli vyhĺbené pre každého jednotlivca: muža alebo ženu, dospelého alebo dieťa. Neskôr boli niekedy do tej istej jamy umiestnení ďalší jednotlivci, ktorí boli znova vykopaní zhruba v rovnakých líniách, ale noví jedinci boli pochovaní vo svojom vlastnom hrobe. Na cintoríne sa našli aj spáleniny, pohrebné pohrebiská a viackomorové hrobky.

Birney, vpravo hore, a ďalší vedci pracujú na odstránení kostier z cintorína. Vzorky kostí odobraté z miesta prechádzajú testovaním DNA. Na obrázku vľavo boli kamene vyradené z komory po tom, ako boli mimo prevádzky.

Filištínci sú z hebrejskej biblie najznámejší ako úhlavný nepriateľ starovekého Izraela a vykopávky na viacerých miestach vrátane Aškelonu ukázali, ako sa kultúrne odlišujú od Izraelitov tej doby.

Artefakty odkryté na mieste, vrátane keramiky, šperkov a zbraní, ako aj samotné kosti, sľubujú, že budú môcť napojiť Filištíncov na príbuzné populácie v celom Stredomorí. Za týmto účelom vzorky kostí odobraté z miesta v súčasnosti prechádzajú tromi druhmi testovania - štúdie DNA, rádiokarbónu a biologickej vzdialenosti - s cieľom pomôcť zistiť pôvod Filištíncov.

Aškelon bol kľúčovým stredomorským prístavom a centrom námorného obchodu od doby bronzovej až po križiacke výpravy, keď bol zničený a zostal neobývaný až do novoveku. Sporadické vykopávky sa začali v 19. storočí, ale väčšina histórie Ashkelonu bola odhalená až v roku 1985 prácou Expedície Leon Levy. Niekoľko biblických pasáží spája Filištíncov so starovekou Krétou. Archeológovia zároveň dlhodobo zaznamenávajú dramatické kultúrne zmeny v oblasti Aškelonu na začiatku 12. storočia pred n. L., Zhruba v čase, keď staroegyptské texty spomínajú „morské národy“ presúvajúce sa do východného Stredomoria. Pomocou týchto indícií vedci tvrdili, že Filištínci emigrovali z Egejského mora v mladšej dobe železnej, čo prinieslo kultúrne zvyklosti ich vlasti, ktoré sa zdali byť výrazne odlišné od tých, ktoré v tej dobe v danej oblasti prevládali.

Expedícia Leon Levy vykonáva rozsiahle vykopávky na mieste, kde sa hovorí o starovekom Aškelone, od roku 1985. Leto 2016 je poslednou výkopovou sezónou expedície Leon Levy.

Správy o objavení filištínskeho cintorína už boli predstavené v júli a#8217 s National Geographic, vysielanie BBC z 10. júla, a vydanie z 10. júla z The New York Times. Feinberg je predstavený vo videu Ashkelon Press online tu.

(Všetky fotografie a videá sú s láskavým dovolením Expedície Leon Levyho do Ashkelonu a Ashkelon Press)


Dôkaz o Goliášovi a#8217 s? Objav, ktorý zmení históriu

Ako účastník programu pridružených spoločností Amazon Services LLC môže táto stránka zarábať na kvalifikovaných nákupoch. Môžeme tiež získať provízie za nákupy z iných maloobchodných webových stránok.

Našli vedci konečne dôkaz o Goliášovi a#8217 -tich ľuďoch? Tento archeologický objav môže konečne pomôcť vedcom zodpovedať jednu z najväčších hádaniek - kto boli Filištínci a odkiaľ prišli?

Vykopávky, ktoré trvali 30 rokov, viedli k veľkému nálezu v Izraeli, ktorý môže potvrdiť existenciu jedného z najzáhadnejších ľudí, ktorí sa objavujú v Biblii: Filištínci.

Doteraz sa vedelo len málo o Filištíncoch a slávnych úhlavných nepriateľoch starovekých Isrealitov - ktorí v 12. storočí pred naším letopočtom niekde v Stredomorí prekvitali. Vedci vedeli veľmi málo o spôsobe života, zvykoch a ich presný pôvod zostal záhadou.

V Biblii sú Filištínci popisovaní ako úhlavní nepriatelia Izraela, cudzieho ľudu, ktorý sa usadil v piatich veľkých mestách Palestíny, na súčasnom území južného Izraela a v pásme Gazy.

Americkí archeológovia objavili v izraelskom meste Aškelon filištínsky cintorín s pozostatkami viac ako 200 ľudí, uvádza denník The Times of Israel. Objav prvého filištínskeho cintorína predstavuje veľkú príležitosť, ktorá osvetlí najzáhadnejších ľudí spomínaných v Biblii.

Vedci poukazujú na to, že príslušníci tohto biblického národa boli pochovaní so svojimi šperkami, parfumovanými esenciami a zbraňami, čo určite pomôže odborníkom dozvedieť sa o nich viac.

Možno by sme sa mali dnes zamyslieť nad hanlivým používaním slova philistine, ktoré označuje niekoho, kto má odpor k kultúre a umeniu, povedal archeológ Lawrence Stager, ktorý od roku 1985 vedie expedíciu Leona Levyho do Aškelonu.

‘Filištínci majú zlú tlač, a to rozptýli mnoho mýtov, ’ povedal Stager.

‘Po desaťročiach skúmania toho, čo po sebe Filištínci zanechali, sme sa konečne stretli s ľuďmi samotnými,#8217 povedal Daniel M. Master, profesor archeológie na Wheaton College a jeden z vedúcich vykopávok. ‘ S týmto objavom sme blízko k odhaleniu tajomstiev ich pôvodu. ’

Archeológovia tento objav tajili tri roky až do konca ich vykopávky, pretože nechceli prilákať ultraortodoxných židovských demonštrantov. ‘Dlho sme si museli hrýzť do jazyka, ’ povedal Majster.

Okrem vyššie uvedeného výskumníci objavili aj dôkazy o spálení kremeňom, ktoré podľa odborníkov boli v dávnej minulosti zriedkavé a drahé.

‘Kosmopolitný život je tu oveľa elegantnejší a svetskejší a prepojený s inými časťami východného Stredomoria, “povedal#8217 Stager.


Prečo je objav filištínskeho cintorína dôležitý?

Jeden zo spôsobov, ako zhrnúť dôležitosť tohto objavu, je nasledujúci výrok Lawrencea E. Stagera: „Deväťdesiatdeväť percent kapitol a článkov napísaných o filištínskych pohrebných zvykoch by sa malo zrevidovať alebo ignorovať, keď máme prvý a jediný filištínsky cintorín. nájdený hneď za mestskými hradbami v Tel Aškelone “(citované v BAR, V Ashkelone objavili vôbec prvý filištínsky cintorín). Je pravda, že niektorí sa nemusia starať o staroveké filištínske pohrebné praktiky, ale existujú aj ďalšie významné poznatky, ktoré by mali zaujímať všetkých, ktorých zaujíma história Izraela a Biblie. Medzi nimi sú:

  1. Predpokladá sa, že Filištínci pochádzali z ostrova Kréta. Amos 9: 7 uvádza, že Filištínci pochádzajú z Kaftoru (ktorý mnohí identifikujú s Krétou). Teraz by vzorky DNA mali pomôcť vyriešiť túto otázku. Výsledky DNA nám tiež pomôžu pochopiť, ako sú ľudia na cintoríne navzájom prepojení, ako aj ich prepojenie s inými kultúrami.
  2. Kostry poskytnú ďalšie zaujímavé informácie, ako napríklad priemerná výška ľudí, ktorí tu žili, na aké choroby zomreli a aká bola priemerná dĺžka života.
  3. Osobné veci pochované s rôznymi jednotlivcami poskytujú viac údajov na pochopenie starovekej filištínskej kultúry. Napriek tomu, že väčšina Filištíncov nebola pochovaná s osobnými predmetmi, zoznam nájdených predmetov je pôsobivý. Položky zahŕňajú náramky, náušnice, náhrdelníky, prstene, zdobené džbány, úložné dózy, parfumovaný olej, malé misky a zbrane.

Objav starovekých Filištíncov a cintorín č. 8217 môžu vrhnúť nové svetlo na ich pôvod

Archeológovia môžu konečne pochopiť pôvod Filištíncov. Prvý filištínsky cintorín bol objavený v Izraeli za múrmi Aškelonu, ktorý bol hlavným mestom Filištíncov medzi 12. a 7. storočím pred n. L.

Filištínci sa dostali do konfliktu s Izraelitmi a boli porazení silami kráľa Dávida v 10. storočí pred n. L. Archeológovia našli päť veľkých miest Filištíncov, ale len veľmi málo pozostatkov ich mŕtvych. Všetko sa zmenilo objavením hrobového miesta viac ako 200 Filištíncov.

Viac informácií o Filištíncoch a dôsledkoch tohto významného archeologického nálezu nájdete v National Geographic, kliknite tu.

Tento článok bol predstavený vInsideHook spravodaj. Prihlásiť sa teraz.


Odhalený obsah prvého objaveného filištínskeho cintorína

Začiatkom tohto roka bolo oznámené, že vôbec prvý filištínsky cintorín bol objavený na izraelskom pobreží neďaleko Aškelonu. Teraz bol odhalený obsah 3 000 rokov starého cintorína.

Pohrebné praktiky záhadnej skupiny, známej svojimi konfliktmi s Izraelitmi v Biblii a ktorej geografický pôvod zostáva neznámy, sú medzi vedcami veľmi diskutovanou témou už desaťročia.

"Stále pracujeme na porozumení identity a pôvodu Filištíncov," povedal pre Foxnews.com vedúci vykopávok Adam Aja z Harvardského semitského múzea. "Štúdium pohrebných praktík a kostrových pozostatkov významne prispeje k tomuto obrazu, ale bude to len jeho časť."

Tento objav však vyvolal kritiku aj voči niektorým odborníkom, ktorí neboli spojení s vykopávkou spochybňujúcu identitu ľudí pochovaných na cintoríne.

Cintorín pri Aškelone, oblasť dlho spájaná so starodávnymi nesemitskými ľuďmi, bol objavený pod obrovským preťažením pôdy hneď za múrmi osady. Byť pochovaný pod masívnymi vrstvami pôdy je podľa Ajinho názoru dôvod, prečo filištínske cintoríny zostali tak dlho neobjavené.

Aj keď celková veľkosť pohrebiska nie je známa, vykopaná oblasť meria 65 x 98 stôp a podľa Aja sa v nej nachádzajú pozostatky 227 filištíncov. Na malej ploche má veľmi vysokú hustotu pochovávania, s dvoma pochovanými jedincami na desať štvorcových stôp.

Vek mŕtvych Filištíncov sa pohyboval od dojčiat po starších ľudí a boli pochovaní niekoľkými rôznymi spôsobmi.

"Zapôsobila na mňa rozmanitosť typov pohrebov," povedala Aja. "Našli sme kamenné hrobky, deti pochované pod šerpami [úlomky keramiky] alebo tvárou nadol, hrobové jamy a spáleniny [v uzavretých nádobách]. To ukazuje, že pre túto populáciu neexistovala jediná pohrebná prax. “

Väčšina tiel bola pochovaná v plytkých hroboch spolu s džbánmi a malými nádobami, v ktorých sa mohol nachádzať parfum.

Aja sa domnieva, že súbor pohárov, misiek a džbánov, ktorý sprevádzal mnoho kostlivcov, mohol byť súčasťou sady na pitie vína. "Nie je jasné, či to bolo určené na použitie mŕtvymi alebo ako súčasť pohrebného obradu za živých," povedal.

Niektorí muži boli pochovaní s ozdobnými korálkami alebo rytými kamienkami, zatiaľ čo väčšina ženských a detských pozostatkov mala šperky - náušnice, prstene a náramky, ktoré boli spravidla vyrobené z bronzu alebo korálikov.

Aja hovorí, že ho najviac potešilo, keď videl, ako sa šperky nosia.

"Pri vykopávkach osád som často našiel jednotlivé korálky, ale bolo výnimočné nájsť plný prevlečený náhrdelník, náramok alebo členok na telách," povedal.

Mnohé z tiel vykazovali známky fyziologického a biologického stresu, ktorý ovplyvňoval ich rast a vývoj. Aškelonskí mŕtvi boli relatívne malí: muži mali v priemere 5’1 “, ženy 4’10“. Malý výškový rozdiel medzi pohlaviami je znakom podvýživy v celej populácii. V zuboch mnohých jedincov došlo k prerušeniu rastu, čo okrem iných možných biologických porúch naznačuje horúčku a podvýživu.

A hoci boli Filištínci notoricky divokým ľudom, žiadny z nájdených kostrových pozostatkov nevykazoval známky smrti v boji (aj keď tím našiel skupinu železných šípov v blízkosti bedra muža).

Testovanie DNA by malo trochu viac objasniť zdravie a príčiny smrti zosnulých Filištíncov.

"Okrem iného dúfame, že na základe našej štúdie o kosti a populačných paralelách založených na dôkazoch DNA pridáme podrobnosti o zdravotnom stave jednotlivcov, ale je ešte príliš skoro hovoriť o týchto veciach," povedala Aja.

Tím tiež našiel osem kamenných hrobových komôr, pričom najväčšia z nich držala 23 kostier. Komory boli zoradené v troch radoch prebiehajúcich rovnobežne s pobrežím.

Existuje nádej, že toto je len vrchol ľadovca a že bude potrebné vykopať oveľa viac cintorína.

"Nie je isté, čo obmedzovalo náš cintorín a nútilo k takému nadmernému využívaniu každého štvorcového metra pôdy," povedala Aja. "Nikdy nebolo jasné, či bol cintorín ohraničený tak, aby boli všetky pohrebiská nútené vkladať ich do konkrétneho pozemku, alebo či boli pohrebiská zoskupené okolo nejakého prvku v krajine." V každom prípade, ak by sa táto nameraná hustota extrapolovala iba na vykopaných oblastiach, počet pohrebov by dosiahol 1 200 osôb. “

Očakáva, že cintorín bol oveľa väčší a ak by sa priblížil k maximálnym hraniciam navrhovaným inými dôkazmi (dlhými viac ako 260 stôp), počet pochovaných jedincov by bol niekoľkonásobne väčší.

Tím v súčasnej dobe čaká na výsledky z analýzy DNA kostier, ktoré by mohli konečne odhaliť, odkiaľ filištínci pochádzajú.


Obsah

Hebrejský výraz Plištim sa vyskytuje 286 -krát v Masoretickom texte hebrejskej biblie (z toho 152 -krát v 1 Samuelovi). Tiež sa objavuje v Samaritánskom Pentateuchu. [11] V gréckej verzii Biblie, nazývanej Septuagint, je ekvivalentný výraz Phylistiim sa vyskytuje 12 -krát, opäť v Pentateuchu. [12]

V sekundárnej literatúre sa „Philistia“ ďalej spomína v aramejčine Vízie Amramu (4Q543-7), ktorý je datovaný „pred Antiochom IV. A Hasmoneovskou vzburou“, pravdepodobne do čias veľkňaza Izraela Onias II. Mohol použiť jubilea 46: 1-47: 1 Amram ako zdroj. [13]

Mimo náboženskej literatúry z doby pred maccabejským Izraelitom je dôkaz o mene a pôvode Filištíncov menej bohatý a málo konzistentný. Vo zvyšku hebrejskej biblie ha-Plištim je osvedčený v Kumráne 2. Samuelovu 5:17. [14] V Septuaginte však tento výraz používa namiesto toho 269 odkazov alophylos („iného kmeňa“). [15]

V roku 712 pred Kristom, miestny uzurpátor, Iamani nastúpil na trón Ashdod. V tom istom roku zorganizoval neúspešné povstanie proti Asýrii. Asýrsky kráľ Sargon II napadol Philistiu, ktorá sa v skutočnosti stala asýrskou provinciou. Napriek tomu, že dovolil Iamanimu zostať na tróne, [16] Gath bol dobytý a možno aj zničený v tom istom ťažení v roku 711 pred n. L. [17]

V Knihe Genezis údajne Filištínci pochádzajú z egyptského národa Casluhitov. [18] Podľa rabínskych zdrojov však boli títo Filištínci odlišní od tých, ktoré sú popísané v deuteronomistickej histórii. [19] Deuteronomistické pramene popisujú „päť pánov Filištíncov“ [e] ako založených v piatich mestských štátoch juhozápadnej Levanty: Gaze, Aškelone, Ašdodu, Ekronu a Gathu, od Vádí Gazy na juhu po rieku Yarqon na severe. Tento opis ich vykresľuje v jednom časovom období ako medzi najnebezpečnejších nepriateľov Izraelského kráľovstva. [15] Naopak, Septuaginta používa tento výraz alophuloi (Grécky: ἀλλόφυλοι) namiesto „Filištínci“, čo znamená jednoducho „iné národy“.

Tóra (Pentateuch) Upraviť

Pokiaľ ide o potomkov Mizraima, biblického predchodcu Egypťanov, tabuľka národov v Genesis 10 uvádza v hebrejčine: „ve-et Patrusim ve-et Kasluhim asher yats'u mi-sham Plištim ve-et Kaftorim.„Doslova sa v ňom píše, že medzi tých, ktorých Mizraim splodil, patrili„ Pathrusim, Casluhim, z ktorých pochádzali Filištínci a Kaftorim “.

Medzi tlmočníkmi prebieha diskusia o tom, či tento verš mal pôvodne znamenať, že samotní Filištínci boli potomkami Casluhima alebo Kaftorima. Zatiaľ čo pôvod Casluhim alebo Caphtorim bol široko sledovaný niektorými biblickými učencami 19. storočia, [20] iní ako Friedrich Schwally, [21] Bernhard Stade, [22] a Cornelis Tiele [23] argumentovali semitským pôvodom. Je zaujímavé, že Kaftoriti pochádzali z Kréty [24], zatiaľ čo Cashluhim pochádzal z Cyrenaiky [25], ktorá bola v rímskych dobách súčasťou provincie Kréta a Cyrenacia, čo poukazuje na ich podobnosť.

Tóra nezaznamenáva Filištíncov ako jeden z národov, ktoré budú vysídlené z Kanaánu. V 1. Mojžišovej 15: 18–21 chýbajú Filištínci v desiatich národoch, ktoré Abrahámovi potomkovia vytesnia, a tiež v zozname národov, v ktorom Mojžiš hovorí, že ľud dobyjú, hoci krajina, v ktorej bývali, je zahrnutá do hraníc. o opisovaných polohách riek (Dt 7: 1, 20:17). V skutočnosti bolo Filištíncom umožnené prostredníctvom svojich kapthorských predkov dobyť krajinu od Avvitov (5. Mojžišova 2:23). Podľa Exodusa 13:17 Boh tiež nasmeroval Izraelitov preč od Filištíncov pri ich exode z Egypta. V Genesis 21: 22–27 Abrahám súhlasí s zmluvou láskavosti s Abimelechom, filištínskym kráľom a jeho potomkami. Abrahámov syn Izák zaobchádza s filištínskym kráľom podobne, keď s nimi uzavrel zmluvu v 26. kapitole (1. Mojžišova 26: 28–29).

Na rozdiel od väčšiny ostatných etnických skupín v Biblii sa o Filištíncoch hovorí takmer vždy bez určitého článku v Tóre. [26]

Deuteronomistická história Upraviť

Rabínske pramene uvádzajú, že Filištínci z Genesis boli odlišní ľudia od Filištíncov z deuteronomistickej histórie (séria kníh od Jozueho do 2. Kráľa). [19] Podľa Talmudu (Chullin 60b), zmiešali sa Filištínci z Genesis s Avvitmi. Túto diferenciáciu zastávali aj autori Septuaginty (LXX), ktorí jej základný text preložili (a nie prepisovali) ako alophuloi (Grécky: ἀλλόφυλοι, „ostatné národy“) namiesto filistíni v celom Knihe sudcov a Samuela. [19] [27]

V celej deuteronomistickej histórii sa o Filištíncoch takmer vždy hovorí bez konkrétneho článku, s výnimkou 11 prípadov. [26] Na základe pravidelného prekladu LXX do „alofyloi“ Robert Drews uvádza, že výraz „filištínci“ znamená jednoducho „neizraeliti zo zasľúbenej zeme“, keď sa používa v kontexte Samsona, Saula a Davida. [28]

Sudcovia 13: 1 hovoria, že Filištínci dominovali Izraelitom v časoch Samsona, ktorý bojoval a zabil viac ako tisíc ľudí (napr. Sudcovia 15). Podľa 1. Samuelovej 5–6 dokonca niekoľko mesiacov zajali Archu zmluvy.

Zdá sa, že niekoľko biblických textov, ako napríklad príbeh o Arche a príbehy, ktoré reflektujú dôležitosť Gathu, zobrazuje spomienky neskorého železa I. a raného železa II. [29] Sú spomenutí viac ako 250 -krát, väčšina v deuteronomistickej histórii, [ potrebná citácia ] a sú vykreslení ako úhlavní nepriatelia Izraelitov [30], čo je vážna a opakujúca sa hrozba, než ich Dávid pokorí.

Biblia vykresľuje Filištíncov ako úhlavného nepriateľa Izraelitov (pred vznikom neoasýrskej ríše a novobabylonskej ríše) v stave takmer nepretržitej vojny medzi nimi. Filištínske mestá stratili nezávislosť na Asýrii a povstania v nasledujúcich rokoch boli všetky zdrvené. Následne boli absorbovaní do Novobabylonskej ríše a Achajmenovskej ríše a koncom 5. storočia pred naším letopočtom zmizli ako odlišné etnikum. [2]

Proroci Upraviť

Amos v pomere 1: 8 stavia Filištíncov / ἀλλοφύλοι na Ašdod a Ekron. V 9: 7 je citovaný Boh, ktorý tvrdí, že keď priviedol Izrael z Egypta, priviedol (v hebrejčine) aj Filištíncov z Kaftoru. [31] V gréčtine to namiesto toho prináša ἀλλόφυλοι z Kappadokie. [32]

Boje medzi Izraelitmi a Filištíncami Edit

Nasleduje zoznam bitiek opísaných v Biblii, ktoré sa odohrali medzi Izraelitmi a Filištíncami: [33]

  • Bitka o Šefláh (2 Paralipomenon 28:18).
  • Izraeliti porazení v bitke pri Apheku, Filištínci zajali archu (1. Samuelova 4: 1–10).
  • Filištínci porazili v bitke pri Eben-Ezer (1. Samuelova 7: 3–14).
  • K nejakému filištínskemu vojenskému úspechu muselo dôjsť neskôr, čo umožnilo Filištíncom podrobiť Izraelitov režimu miestneho odzbrojenia (1. Samuelova 13: 19–21 uvádza, že žiadny izraelský kováč nebol povolený a museli ísť k Filištíncom nabrúsiť svoje poľnohospodárske nástroje. ). , Filištínci boli vedení Jonatanom a jeho mužmi (1. Samuelova 14).
  • V blízkosti údolia Elah David poráža Goliáša v jednom boji (1. Samuelova 17).
  • Filištínci porazili Izraelitov na vrchu Gilboa a zabili kráľa Saula a jeho troch synov Jonatána, Abinadaba a Malkishuu (1. Samuelova 31). poráža Filištíncov až po Gazu a jej územie (2. Kráľov 18: 5–8).

O pôvode Filištíncov sa stále diskutuje. Pravdepodobné egejské spojenie je rozobrané v odseku „Archeologické dôkazy“. Tu nižšie sú uvedené možné súvislosti medzi Filištíncami a rôznymi podobnými etnonymami, toponymami alebo inými filologickými interpretáciami ich biblického mena: „Peleset“ uvedený v egyptských nápisoch, kráľovstvo pomenované ako „Walistina/Falistina“ alebo „Palistin“ z regiónu. blízko sýrskeho Aleppa a staršie teórie, ktoré ich spájajú s gréckou lokalitou alebo gréckym názvom.

„Peleset“ z egyptských nápisov Upraviť

Od roku 1846 spájajú vedci biblických Filištíncov s egyptskými “Teleskop„nápisy. [34] [35] [36] [37] [38] Všetkých päť z nich pochádza z obdobia od roku 1150 pred n. l. do roku 900 pred n. l., rovnako ako archeologické odkazy na Kinaḫḫu, alebo Ka-na-na (Kanaán), skončili [39] a od roku 1873 sa robilo porovnanie medzi nimi a egejskými „Pelasgiánmi“. [40] [41] Doterajší archeologický výskum nedokázal potvrdiť masové osídlenie Filištíncov počas éry Ramesse III. [42] [43] [44]

„Walistina/Falistina“ a „Palistin“ v Sýrii Upraviť

Profesionálna úprava

A Walistina je spomenutý v luwianskych textoch už variantne hláskovaný Palistina. [45] [46] [47] To znamená dialektickú variáciu, fonému ("f"?) Neadekvátne popísanú v scenári [48] alebo oboje. Falistina bolo kráľovstvo niekde na planine Amuq, kde sa pred ním držalo kráľovstvo Amurru. [49]

V roku 2003 bola pri vykopávkach, ktoré vykonal nemecký archeológ Kay Kohlmeyer v citadele v Aleppe, objavená socha kráľa menom Taita s nápismi v Luwian. [50] Nové čítania anatolských hieroglyfov navrhnuté Hittitológmi Elisabeth Rieken a Ilyou Yakubovich prispeli k záveru, že krajina ovládaná Taitou sa nazývala Palistin. [51] Táto krajina sa rozprestierala v 11.-10. storočí pred n. L. Od údolia Amouq na západe po Aleppo na východe až po Mehardeh a Shaizar na juhu. [52]

Vzhľadom na podobnosť medzi Palistinom a Filištíncami, Hittitológ John David Hawkins (ktorý preložil nápisy z Aleppa) vyslovuje hypotézu o spojení medzi syro-Hittite Palistinom a Filištíncami, rovnako ako archeológovia Benjamin Sass a Kay Kohlmeyer. [53] Gershon Galil suggests that King David halted the Arameans' expansion into the Land of Israel on account of his alliance with the southern Philistine kings, as well as with Toi, king of Ḥamath, who is identified with Tai(ta) II, king of Palistin (the northern Sea Peoples). [54]

Contra Edit

However, the relation between Palistin and the Philistines is much debated. Israeli professor Itamar Singer notes that there is nothing (besides the name) in the recently discovered archaeology that indicates an Aegean origin to Palistin most of the discoveries at the Palistin capital Tell Tayinat indicate a Neo-Hittite state, including the names of the kings of Palistin. Singer proposes (based on archaeological finds) that a branch of the Philistines settled in Tell Tayinat and were replaced or assimilated by a new Luwian population who took the Palistin name. [55]

Greece: "Palaeste" and phyle histia theories Edit

Another theory, proposed by Hermann Jacobsohn [de] in 1914, is that the name derives from the attested Illyrian-Epirote locality Palaeste, whose inhabitants would have been called Palaestīnī according to Illyrian normal grammatical practice. [56]

Allen Jones (1972) suggests that the name Philistine represents a corruption of the Greek phyle histia ('tribe of the hearth'), with the Ionic spelling of hestia. [57]

Territory Edit

According to Joshua 13:3 and 1 Samuel 6:17, the land of the Philistines (or Allophyloi), called Philistia, was a pentapolis in the southwestern Levant comprising the five city-states of Gaza, Ashkelon, Ashdod, Ekron, and Gath, from Wadi Gaza in the south to the Yarqon River in the north, but with no fixed border to the east. [15]

Tell Qasile (a "port city") and Aphek were located on the northern frontier of Philistine territory, and Tell Qasile in particular may have been inhabited by both Philistine and non-Philistine people. [58]

The location of Gath is not entirely certain, although the site of Tell es-Safi, not far from Ekron, is currently the most favoured. [59]

The identity of the city of Ziklag, which according to the Bible marked the border between the Philistine and Israelite territory, remains uncertain. [60]

In the western part of the Jezreel Valley, 23 of the 26 Iron Age I sites (12th to 10th centuries BCE) yielded typical Philistine pottery. These sites include Tel Megiddo, Tel Yokneam, Tel Qiri, Afula, Tel Qashish, Be'er Tiveon, Hurvat Hazin, Tel Risim, Tel Re'ala, Hurvat Tzror, Tel Sham, Midrakh Oz and Tel Zariq. Scholars have attributed the presence of Philistine pottery in northern Israel to their role as mercenaries for the Egyptians during the Egyptian military administration of the land in the 12th century BCE. This presence may also indicate further expansion of the Philistines to the valley during the 11th century BCE, or their trade with the Israelites. There are biblical references to Philistines in the valley during the times of the Judges. The quantity of Philistine pottery within these sites is still quite small, showing that even if the Philistines did settle the valley, they were a minority that blended within the Canaanite population during the 12th century BCE. The Philistines seem to have been present in the southern valley during the 11th century, which may relate to the biblical account of their victory at the Battle of Gilboa. [61]

Egyptian inscriptions Edit

Since Edward Hincks [34] and William Osburn Jr. [35] in 1846, biblical scholars have connected the biblical Philistines with the Egyptian "Peleset" inscriptions [36] [37] and since 1873, both have been connected with the Aegean "Pelasgians". [62] The evidence for these connections is etymological and has been disputed. [41]

Inscriptions written by the Philistines have not yet been found or conclusively identified. [63]

Based on the Peleset inscriptions, it has been suggested that the Casluhite Philistines formed part of the conjectured "Sea Peoples" who repeatedly attacked Egypt during the later Nineteenth Dynasty. [64] [65] Though they were eventually repulsed by Ramesses III, he finally resettled them, according to the theory, to rebuild the coastal towns in Canaan. Papyrus Harris I details the achievements of the reign (1186–1155 BC) of Ramesses III. In the brief description of the outcome of the battles in Year 8 is the description of the fate of some of the conjectured Sea Peoples. Ramesses claims that, having brought the prisoners to Egypt, he "settled them in strongholds, bound in my name. Numerous were their classes, hundreds of thousands strong. I taxed them all, in clothing and grain from the storehouses and granaries each year." Some scholars suggest it is likely that these "strongholds" were fortified towns in southern Canaan, which would eventually become the five cities (the Pentapolis) of the Philistines. [66] Israel Finkelstein has suggested that there may be a period of 25–50 years after the sacking of these cities and their reoccupation by the Philistines. It is possible that at first, the Philistines were housed in Egypt only subsequently late in the troubled end of the reign of Ramesses III would they have been allowed to settle Philistia. [ potrebná citácia ]

The "Peleset" appear in four different texts from the time of the New Kingdom. [63] Two of these, the inscriptions at Medinet Habu and the Rhetorical Stela at Deir al-Medinah, are dated to the time of the reign of Ramesses III (1186–1155 BC). [63] Another was composed in the period immediately following the death of Ramesses III (Papyrus Harris I). [63] The fourth, the Onomasticon of Amenope, is dated to some time between the end of the 12th or early 11th century BC. [63]

The inscriptions at Medinet Habu consist of images depicting a coalition of Sea Peoples, among them the Peleset, who are said in the accompanying text to have been defeated by Ramesses III during his Year 8 campaign. In about 1175 BC, Egypt was threatened with a massive land and sea invasion by the "Sea Peoples," a coalition of foreign enemies which included the Tjeker, the Shekelesh, the Deyen, the Weshesh, the Teresh, the Sherden, and the PRST. They were comprehensively defeated by Ramesses III, who fought them in "Djahy" (the eastern Mediterranean coast) and at "the mouths of the rivers" (the Nile Delta), recording his victories in a series of inscriptions in his mortuary temple at Medinet Habu. Scholars have been unable to conclusively determine which images match what peoples described in the reliefs depicting two major battle scenes. A separate relief on one of the bases of the Osirid pillars with an accompanying hieroglyphic text clearly identifying the person depicted as a captive Peleset chief is of a bearded man without headdress. [63] This has led to the interpretation that Ramesses III defeated the Sea Peoples, including Philistines, and settled their captives in fortresses in southern Canaan another related theory suggests that Philistines invaded and settled the coastal plain for themselves. [67] The soldiers were quite tall and clean-shaven. They wore breastplates and short kilts, and their superior weapons included chariots drawn by two horses. They carried small shields and fought with straight swords and spears. [68]

The Rhetorical Stela are less discussed, but are noteworthy in that they mention the Peleset together with a people called the Teresh, who sailed "in the midst of the sea". The Teresh are thought to have originated from the Anatolian coast and their association with the Peleset in this inscription is seen as providing some information on the possible origin and identity of the Philistines. [69]

The Harris Papyrus, which was found in a tomb at Medinet Habu, also recalls Ramesses III's battles with the Sea Peoples, declaring that the Peleset were "reduced to ashes." The Papyrus Harris I, records how the defeated foe were brought in captivity to Egypt and settled in fortresses. [70] The Harris papyrus can be interpreted in two ways: either the captives were settled in Egypt and the rest of the Philistines/Sea Peoples carved out a territory for themselves in Canaan, or else it was Ramesses himself who settled the Sea Peoples (mainly Philistines) in Canaan as mercenaries. [71] Egyptian strongholds in Canaan are also mentioned, including a temple dedicated to Amun, which some scholars place in Gaza however, the lack of detail indicating the precise location of these strongholds means that it is unknown what impact these had, if any, on Philistine settlement along the coast. [69]

The only mention in an Egyptian source of the Peleset in conjunction with any of the five cities that are said in the Bible to have made up the Philistine pentapolis comes in the Onomasticon of Amenope. The sequence in question has been translated as: "Ashkelon, Ashdod, Gaza, Assyria, Shubaru [. ] Sherden, Tjekker, Peleset, Khurma [. ]" Scholars have advanced the possibility that the other Sea Peoples mentioned were connected to these cities in some way as well. [69]

Material culture: Aegean origin and historical evolution Edit

Aegean connection Edit

Many scholars have interpreted the ceramic and technological evidence attested to by archaeology as being associated with the Philistine advent in the area as strongly suggestive that they formed part of a large scale immigration to southern Canaan, probably from Anatolia and Cyprus, in the 12th century BCE. [72]

The proposed connection between Mycenaean culture and Philistine culture was further documented by finds at the excavation of Ashdod, Ekron, Ashkelon, and more recently Gath, four of the five Philistine cities in Canaan. The fifth city is Gaza. Especially notable is the early Philistine pottery, a locally made version of the Aegean Mycenaean Late Helladic IIIC pottery, which is decorated in shades of brown and black. This later developed into the distinctive Philistine pottery of the Iron Age I, with black and red decorations on white slip known as Philistine Bichrome ware. [73] Also of particular interest is a large, well-constructed building covering 240 square metres (2,600 sq ft), discovered at Ekron. Its walls are broad, designed to support a second story, and its wide, elaborate entrance leads to a large hall, partly covered with a roof supported on a row of columns. In the floor of the hall is a circular hearth paved with pebbles, as is typical in Mycenaean megaron hall buildings other unusual architectural features are paved benches and podiums. Among the finds are three small bronze wheels with eight spokes. Such wheels are known to have been used for portable cultic stands in the Aegean region during this period, and it is therefore assumed that this building served cultic functions. Further evidence concerns an inscription in Ekron to PYGN or PYTN, which some have suggested refers to "Potnia", the title given to an ancient Mycenaean goddess. Excavations in Ashkelon, Ekron, and Gath reveal dog and pig bones which show signs of having been butchered, implying that these animals were part of the residents' diet. [74] [75] Among other findings there are wineries where fermented wine was produced, as well as loom weights resembling those of Mycenaean sites in Greece. [76]

Further evidence of the Aegean origin of the initial Philistine settlers was provided by studying their burial practices in the so far only discovered Philistine cemetery, excavated at Ashkelon (see below).

However, for many years scholars such as Gloria London, John Brug, Shlomo Bunimovitz, Helga Weippert, and Edward Noort, among others, have noted the "difficulty of associating pots with people", proposing alternative suggestions such as potters following their markets or technology transfer, and emphasize the continuities with the local world in the material remains of the coastal area identified with "Philistines", rather than the differences emerging from the presence of Cypriote and/or Aegean/ Mycenaean influences. The view is summed up in the idea that 'kings come and go, but cooking pots remain', suggesting that the foreign Aegean elements in the Philistine population may have been a minority. [77] [78]

Geographic evolution Edit

Material culture evidence, primarily pottery styles, indicates that the Philistines originally settled in a few sites in the south, such as Ashkelon, Ashdod and Ekron. [79] It was not until several decades later, about 1150 BC, that they expanded into surrounding areas such as the Yarkon region to the north (the area of modern Jaffa, where there were Philistine farmsteads at Tel Gerisa and Aphek, and a larger settlement at Tel Qasile). [79] Most scholars, therefore, believe that the settlement of the Philistines took place in two stages. In the first, dated to the reign of Ramesses III, they were limited to the coastal plain, the region of the Five Cities in the second, dated to the collapse of Egyptian hegemony in southern Canaan, their influence spread inland beyond the coast. [80] During the 10th to 7th centuries BC, the distinctiveness of the material culture appears to have been absorbed with that of surrounding peoples. [81]

Burial practices Edit

The Leon Levy Expedition, consisting of archaeologists from Harvard University, Boston College, Wheaton College in Illinois and Troy University in Alabama, conducted a 30-year investigation of the burial practices of the Philistines, by excavating a Philistine cemetery containing more than 150 burials dating from the 11th to 8th century BCE Tel Ashkelon. In July 2016, the expedition finally announced the results of their excavation. [82]

Archaeological evidence, provided by architecture, burial arrangements, ceramics, and pottery fragments inscribed with non-Semitic writing, indicates that the Philistines were not native to Canaan. Most of the 150 dead were buried in oval-shaped graves, some were interred in ashlar chamber tombs, while there were 4 who were cremated. These burial arrangements were very common to the Aegean cultures, but not to the one indigenous to Canaan. Lawrence Stager of Harvard University believes that Philistines came to Canaan by ships before the Battle of the Delta circa 1175 BCE. DNA was extracted from the skeletons for archaeogenetic population analysis. [83]

The Leon Levy Expedition, which has been going on since 1985, helped break down some of the previous assumptions that the Philistines were uncultured people by having evidence of perfume near the bodies in order for the deceased to smell it in the afterlife. [84]

Genetic evidence Edit

A study carried out on skeletons at Ashkelon in 2019 by an interdisciplinary team of scholars from the Max Planck Institute for the Science of Human History and the Leon Levy Expedition found that human remains at Ashkelon, associated with "Philistines" during the Iron Age, derived most of their ancestry from the local Levantine gene pool, but with a certain amount of Southern-European-related admixture. This confirms previous historic and archaeological records of a Southern-European migration event, but it did not leave a long-lasting genetic impact. [8] After two centuries, the Southern-European genetic markers were dwarfed by the local Levantine gene pool, suggesting intensive intermarriage. The Philistine culture and peoplehood remained distinct from other local communities for six centuries. [85] The DNA suggests an influx of people of European heritage into Ashkelon in the twelfth century BC. The individuals' DNA shows similarities to that of ancient Cretans, but it is impossible to specify the exact place in Europe from where Philistines had migrated to Levant, due to limited number of ancient genomes available for study, "with 20 to 60 per cent similarity to DNA from ancient skeletons from Crete and Iberia and that from modern people living in Sardinia." [86] [8] The finding fits with an understanding of the Philistines as an "entangled" or "transcultural" group consisting of peoples of various origins, said Aren Maeir, an archaeologist at Bar-Ilan University in Israel. "While I fully agree that there was a significant component of non-Levantine origins among the Philistines in the early Iron Age," he said. "These foreign components were not of one origin, and, no less important, they mixed with local Levantine populations from the early Iron Age onward." Laura Mazow, an archaeologist at East Carolina University in Greenville, N.C., said the research paper supported the idea that there was some migration into the site from the west [ pochybný - diskutovať ] . [8] [ pochybný - diskutovať ] She added that the findings "support the picture that we see in the archaeological record of a complex, multicultural process that has been resistant to reconstruction by any single historical model." [87] "When we found the infants – infants that were too young to travel. these infants couldn't march or sail to get to the land around Ashkelon, so they were born on site. And their DNA revealed [that] their parents' heritage was not from the local population," Dr. Adam A. Aja, assistant curator of collections at the Harvard Semitic Museum and one of the Ashkelon Philistine cemetery archaeologists, explained, referring to the new genetic input from the direction of Southern Europe that was found in bone samples taken from infants buried under the floors of Philistine homes. [88] Modern archaeologists agree that the Philistines were different from their neighbors: Their arrival on the eastern shores of the Mediterranean in the early 12th century B.C. is marked by pottery with close parallels to the ancient Greek world, the use of an Aegean—instead of a Semitic—script, and the consumption of pork. [89] Nevertheless, Cretans were not too unfamiliar with the Levant, with connections being established since the Minoan era, as seen by their influence on Tel Kabri. [90]

Úprava populácie

The population of the area associated with Philistines is estimated to have been around 25,000 in the 12th century BC, rising to a peak of 30,000 in the 11th century BC. [91] The Canaanite nature of the material culture and toponyms suggest that much of this population was indigenous, such that the migrant element would likely constitute less than half the total, and perhaps much less. [91]

Jazyková úprava

Nothing is known for certain about the language of the Philistines. Pottery fragments from the period of around 1500–1000 BCE have been found bearing inscriptions in non-Semitic languages, including one in a Cypro-Minoan script. [92] The Bible does not mention any language problems between the Israelites and the Philistines, as it does with other groups up to the Assyrian and Babylonian occupations. [93] Later, Nehemiah 13:23-24 writing under the Achaemenids records that when Judean men intermarried women from Moab, Ammon and Philistine cities, half the offspring of Judean marriages with women from Ashdod could speak only their mother tongue, Ašdôdît, not Judean Hebrew (Yehûdît) although by then this language might have been an Aramaic dialect. [94] There is some limited evidence in favour of the assumption that the Philistines were originally Indo-European-speakers, either from Greece or Luwian speakers from the coast of Asia Minor, on the basis of some Philistine-related words found in the Bible not appearing to be related to other Semitic languages. [95] Such theories suggest that the Semitic elements in the language were borrowed from their neighbours in the region. For example, the Philistine word for captain, "seren", may be related to the Greek word tyrannos (thought by linguists to have been borrowed by the Greeks from an Anatolian language, such as Luwian or Lydian [95] ). Although most Philistine names are Semitic (such as Ahimelech, Mitinti, Hanun, and Dagon) [93] some of the Philistine names, such as Goliath, Achish, and Phicol, appear to be of non-Semitic origin, and Indo-European etymologies have been suggested. Recent finds of inscriptions written in Hieroglyphic Luwian in Palistin substantiate a connection between the language of the kingdom of Palistin and the Philistines of the southwestern Levant. [96] [97] [98]

Náboženstvo Upraviť

The deities worshipped in the area were Baal, Astarte, and Dagon, whose names or variations thereof had already appeared in the earlier attested Canaanite pantheon. [15]

Economy Edit

Cities excavated in the area attributed to Philistines give evidence of careful town planning, including industrial zones. The olive industry of Ekron alone includes about 200 olive oil installations. Engineers estimate that the city's production may have been more than 1,000 tons, 30 percent of Israel's present-day production. [68]

There is considerable evidence for a large industry in fermented drink. Finds include breweries, wineries, and retail shops marketing beer and wine. Beer mugs and wine kraters are among the most common pottery finds. [99]


Discovery of 3,000-Year-Old Philistine Cemetery May Change History - History

A huge Philistine cemetery some 3000-years-old has been found in southern Israel, in the Mediterranean seaport of Ashkelon. For the first time the undisturbed graves for more then 150 individual of the biblical giant Goliath’s people, can finally shed new light on mysteries of their origin, culture, dietary habits, lifestyle and morbidity.

The researchers have gently unearthed remains of men, women, and a few young children, most buried in simple pits, some in stone-lined chambers, others cremated. Many of the dead were laid to rest on their backs along with personal items such as jewelry, weapons, or ceramics. A large number were “accompanied by two storage jars, one of which is often topped with a bowl, and then a little juglet on top. The role of the objects in burial remains a mystery.

This port city, had 13, 000 inhabitants at its peak. and has also yielded clues of Canaanites, Israelites, Philistines, Babylonians, Phoenicians, Mycenaeans, Greeks, and Romans. Findings have included pottery, coins, jewelry, and statues, as well as various examples of advanced architecture, such as the oldest known arched gateway, dating to 1800 B.C.

The Philistines were wiped off the face of the earth by Babylonian armies, almost three millennia ago.

“This discovery is a crowning achievement, the opportunity to finally see them face to face, ” said Daniel M. Master, professor of Wheaton College and co-director of the Leon Levy Expedition. “After some three decades of excavations in the area, the expedition’s organizers the archaeologists finally have a data set not on one or two individuals but a whole population. That in turn will enable them to talk about what’s typical and what’s not typical, he explained, ” he told Haaretz.

“We are getting a sense of people who suffered malnutrition at youth and we see that in their teeth, ” said Master. “We are getting a sense for some of the things that they experienced in their life, on a very personal level, their medical history, as it were, that we can’t get from looking at the houses or the pottery or the bread ovens that they left behind.”

“There have been pages and pages and pages of Philistine burial customs, and 99 percent of it is utter nonsense now that we really know how they were buried, ” Told Lawrence E. Stager, Harvard’s Dorot Professor of the Archaeology of Israel Emeritus and a co-director of the expedition to news.harvard. “We see that these burial patterns are very different from what we know of Canaanite culture, Egyptian culture, and Israelite culture. So we now have comparative and contrasting archaeology.”

Researchers will use DNA, radiocarbon, and biological distance testing in the coming months and years to help determine the Philistines’ origin. Were they realy “sea peoples” who migrated to the Cnaan around the 12th century B.C? how long they lived, how tall they were, how healthy they were.

Who were the Philistines?

The origins of the Philistines remain a mystery. Their burial practice suggests they may have come from the Mycenaean civilization of the Aegean.
“What is certain is that they were strangers in the Semitic region, ” where their presence between 1200 and around 600 BC is evident on a thin coastal strip running from present-day Gaza to Tel Aviv, said Master, according to i24 news.

Traders and seafarers, they spoke a language of Indo-European origin, did not practice circumcision and ate pork and dog, as proven by bones and marks found on them in the ruins of the other four Philistine cities: Gaza, Gath, Ashdod and Ekron.

Beyond the previously scanty archaeological record, the Philistines are known mostly from the Old Testament account given by their neighbors and bitter enemies, the ancient Israelites.

The book of Samuel describes the capture by Philistine fighters of the Ark of the Covenant and the duel between their giant warrior Goliath felled by a stone from David’s sling.

From these biblical descriptions of savage marauders comes the modern usage of “philistine” to mean a person without culture or manners.

Some of the site’s finds were going on display Sunday at the Rockefeller Archaeological Museum in Jerusalem.


Archaeology Casts New Light on the Philistines

An ancient cemetery brings us face to face with the Philistines.

A member of the physical anthropology team, Rachel Kalisher, documents a 10th-9th century BC skeleton (photo: Photo copyright Leon Levy Expedition)

The ancient enemies of Israel have revealed themselves at last.

For the first time in history, archaeologists have come face to face with the Philistines during an excavation of an ancient cemetery in Ashkelon, and long unanswered questions are finally being answered. Who were the Philistines? How did they bury their dead? Odkiaľ prišli? Discoveries announced this week are changing our understanding of all these things. It’s the kind of information that leads to textbooks being rewritten.

This year marks the culmination of the Leon Levy Expedition, which has been digging at the seaport city of Ashkelon since 1985, with the focus on the cemetery for the past three years. The announcement of the team’s discoveries coincides with the opening of the exhibit Ashkelon: A Retrospective, 30 Years of the Leon Levy Expedition at the Rockefeller Archaeological Museum in Jerusalem. Many of the finds at Ashkelon and other sites are on display, including a 16th century BC silver calf found in a shrine.

The 3,000-year-old cemetery was located just outside the wall of Ashkelon, one of the five primary Philistine cities, and represents the first indisputably Philistine cemetery ever discovered. The only other candidates were a cemetery in Azor, at the frontier of Philistine territory, and tombs at tels Farah and Eitun. But these were at the limits of Philistine influence, rather than deep in the heartland, and told a very different story.

Up until now, people suggested either cremation or ceramic Egyptian anthropoid coffins were the standard for Philistine burial. In Ashkelon, more than 210 bodies found in 150 burials dating from the 11th to 8th century BC were almost all in oval pit burials with grave goods. There were only four cremations. In addition, six ashlar burial chambers—those made with carefully tooled and squared masonry rather than rubble or rough stones—were found at the location. The finest tomb, made of sandstone blocks, was found with its stone door wrenched off and both bodies and goods stolen long ago by tomb robbers.

What The Graves Say

This tells us something very specific: the Philistines were not culturally Canaanite. In fact, they were unlike any of the people from the surrounding region, and the method of burial and other factors suggests that they may well have originated in the Aegean. Iron Age Canaanites and Israelites practiced multi-stage burials. The body would be laid out, often in a rock cut tomb, until reduced to bones. About a year after death, the bones would then be removed to niches in the tomb or ossuaries, or in some cases just swept under the tomb bench to make way for a new body.

The Philistines didn’t do this at all, and this one-stage burial is an unusual discovery for the region. Even when a tomb was re-opened to add another body, the remains already in there were not disturbed. This shows a distinctly different understanding of the relationship between the living and the dead and the attitudes towards human remains.

Another peculiarity was the absences of children’s graves, leaving open the question of what they did with the bodies of the young. Notably, deaths appear to have been natural, without the trauma that would suggest violent death.

Although most people were buried without grave goods, enough items were found at the site to flesh out our understanding of the Philistines. The grave goods tell the story of Philistia’s close trade ties with Phoenicia and its trade ports in Tyre and Sidon. (“The day is coming to destroy all the Philistines, to cut off from Tyre and Sidon every helper that remains,” Jeremiah 47:4) The most common items are small decorated Phoenician jugs, along with bowls and storage jars. A careful layout of a storage jar with a small jug inside and a bowl on top was found in many graves.

Weapons and jewelry also were in the graves, with rings, earrings, bracelets, and necklaces made of bronze. Carnelian—a reddish-brown stone that was considered semi-precious—was used for beads, and cowrie shells were interwoven in some items. There was also some fine silverwork. Weapons were less common, although one man was buried with a quiver of bronze arrows. Scarabs and amulets were also present in some graves.

The greatest discoveries, however, may be still to come. Since the archeologists now have remains that are indisputably Philistine, they can perform DNA testing to determine just where these peoples came from, what they ate, what diseases they had, and maybe why they died. Amos 9:7 tells us "Did I not bring Israel up from Egypt, the Philistines from Caphtor and the Arameans from Kir?” Caphtor is believed to be Crete, and now the discoveries to Ashkelon seem to confirm that they did indeed come from the Aegean, bring their own style of craft and construction with them and blending it with what they found in 12th century BC Israel. The DNA testing may also unlock how the bodies were related to each other and to the population in which they settled.

Thomas L. McDonald Thomas L. McDonald has been a writer and editor for the past 25 years, covering technology, history, archaeology, games and religion. He has degrees in English, Film and Theology with a concentration in Church History. He’s been a certified catechist for 12 years, and taught Church History for eight. His other writing can be found at Weird Catholic.


Pozri si video: Obnovujú evanjelický cintorín (Január 2022).